Osobnosti jaskyniarstva

Ocenenie Slava Chmelu (1932)

Bohuslav Kortman 


Na návrh predsedu JK Strážovské vrchy udelil Žilinský samosprávny kraj Cenu ŽSK Slavomírovi Chmelovi za celoživotné výsledky v oblasti horolezectva, jaskyniarstva, amatérskej filmovej tvorby a pri príležitosti životného jubilea 85 rokov.

Slavo, ktorý sa narodil roku 1932 na Morave, je od roku 1979 členom Slovenskej speleologickej spoločnosti, od roku 2006 členom Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy. Je držiteľom striebornej a zlatej medaily SSS za rozvoj jaskyniarstva na Slovensku, roku 2012 mu bolo udelené čestné členstvo SSS.

V krátkom filmovom medailóne, ktorý v decembri 2017 premietli účastníkom slávnosti pri odovzdávaní cien ŽSK, Slavo zaspomínal, ako sa z horolezca stal jaskyniarom či jaskynným filmárom, keď prvý film v jaskyni nakrútil pred bezmála 40 rokmi a hneď ďalší v Optimistickej jaskyni na Ukrajine, vtedy druhej najdlhšej na svete. Počet filmov z nesprístupnených jaskýň, ktoré natáčal sám alebo so svojím bratom Petrom na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a v ZSSR, dosiahol šesťdesiatku. Od roku 1978 to bolo celkove 400 dokumentárnych, reportážnych a odborných filmov na troch kontinentoch - v Európe, Ázii a Afrike , mnohé z nich boli ocenené na rozličných súťažiach u nás i v zahraničí.




Viete, kto je Medzo?

Bohuslav Kortman 


Medzo alebo Peťka, vlastným menom Peter Medzihradský, je známy v prvom rade medzi jaskyniarmi, a to nielen u nás na Slovensku. Nečudo, veď je držiteľom slovenského hĺbkového rekordu -2060 metrov, ktorý dosiahol vlani v najhlbšej jaskyni na svete Krubera - Voronja na Kaukaze. Okrem jaskyniarstva sa venuje paraglidingu, skialpinizmu, turistike a fotografovaniu. Živí sa výškovými prácami a stavbárstvom.

Od roku 1970 (vtedy sa v Dubnici nad Váhom narodil), ale najmä po roku 1988, keď začal liezť do jaskýň, aby sa o ďalšie štyri roky stal riadnym členom Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS), toho pod zemou i na nej zažil naozaj veľa. Ako jediný Slovák zostúpil do najhlbších jaskynných vertikál na svete v Julských Alpách (Kanin, Slovinsko) Vrtiglavica (-643 m) a Brezno pod Velbom (-501 m). Na expedícii SSS v chorvátskom Velebite sa podieľal na objave prvej "slovenskej" jaskyne hlbšej ako 1000 metrov. Dnes má táto Slovačka jama hĺbku 1320 metrov. Jaskyne skúmal aj v Južnej Amerike v rámci expedície na stolovú horu Roraima vo Venezuele (kvarcitová jaskyňa Cueva Ojos de Cristal - Kryštálové oči) alebo v Ázii na kaukazskom hrebeni Fišt, na Arabike v Abcházsku (náročné zimné výpravy do priepasti Krubera - Voronja). Práve tu pri prvej expedícii prežil "iba" s dolámanou nohou haváriu vrtuľníka i niekoľkodňový transport do nemocnice a pri rekordnom zostupe do tejto priepasti počas vlaňajšej výpravy strávil v podzemí nepretržite desať dní. Ešte predtým zažil horúce chvíle v priepasti Gorgothakas na ostrove Kréta, kde zostal uväznený viac ako tridsať hodín. Naposledy vo februári 2008 bol účastníkom medzinárodnej expedície do bezmála tisícmetrovej priepasti Skalarjevo Brezno na Kanine, organizovanej medzinárodnými speleotímami Kóta 1000 a Cavex, ktorých je členom.

Peter Medzihradský alias Medzo (Peťka) je doma predovšetkým v Mojtínskom krase v Strážovských vrchoch, kde pôsobí a na Mojtíne má svoju základňu Jaskyniarsky klub Dubnica nad Váhom. Tento skúsený speleoalpinista a náš jaskyniarsky sused a dobrý kamarát je súčasným predsedom tohto klubu a veľkú časť svojich aktivít spája s jeho činnosťou.



Kto bol Dr. Vojtech Bukovinský?

Bohuslav Kortman 


Dostala sa mi do rúk členská legitimácia Slovenskej speleologickej spoločnosti číslo 196 z roku 1951 s podpismi Vojtecha Benického a Fedora Klimáčka. Držiteľ legitimácie JUDr. Vojtech Bukovinský (1. 1. 1916 - 28. 8. 1989) patril medzi vyše 200 členov tejto spoločnosti v prvom období jej existencie v rokoch 1949 - 53). O niečo neskôr, roku 1960, sa V. Bukovinský stal členom Speleologickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoločnosti pri SAV.

Práve v období 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia sa tento rodák z Bitarovej pri Žiline, bývajúci v Lietave, venoval jaskyniarstvu s mimoriadnym zaujatím. O svojich aktivitách a dosiahnutých výsledkoch informoval verejnosť v rámci správ o činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline najmä na stránkach zborníka Slovenský kras, kde mu v tom čase vyšli aj viaceré odborné príspevky (napr. o pojme objavu v speleológii, k otázke vzniku jaskynných prievanov alebo k dejinám Demänovskej jaskyne slobody), ale i v zborníku Československý kras a vo Vlastivednom zborníku Považia. Roku 1957 mu v martinskom vydavateľstve Osveta vydali publikáciu Žilina a Rajec.

Vojtech Bukovinský pracoval na mnohých krasových lokalitách Malej Fatry, v rokoch 1952 - 54 ako vedúci profesionálny výskumník (pracoviská v Stráňavskej, Višňovskej a Turskej doline, vo Vrátnej a inde), neskoršie aj v Súľovských a Strážovských vrchoch (Mojtínsky kras). Niekoľkoročné sizyfovské úsilie v sonde pod Polomom v Stráňavskej doline či roku 1961 ním objavená Májová priepasť (Mojtínska priepastná jaskyňa), v prieskume ktorej pokračoval až do roku 1966, sú rukolapným svedectvom jeho vytrvalosti a hlbokého vzťahu k jaskyniam a speleológii vôbec. Tieto jeho vlastnosti ocenila Slovenská zemepisná spoločnosť usporiadaním 2. výročnej členskej schôdze svojej speleologickej odbočky roku 1965 v Mojtíne a zvolením za člena jej výboru. Rok predtým vystúpil s odbornou prednáškou na medzinárodnej speleologickej konferencii v Brne. Zaoberal sa i históriou a archeológiou. Pracoval ako právnik vo viacerých organizáciách.

Početné Bukovinského články predovšetkým s jaskyniarskou tematikou, uverejňované v novinách a časopisoch (Krásy Slovenska, Práca, Smena, Smer, Sloboda, Cieľ, Rozkvet Považia atď.), pritiahli k speleológii nejedného milovníka prírodných krás a dobrodružstiev, a to nielen zo Žilinského okresu. Výsledky obdivuhodného pracovného nasadenia v speleologickom prieskume sa stali východiskom pre nasledovníkov Dr. Vojtecha Bukovinského pri odhaľovaní tajomstiev najmä malofatranského a Mojtínskeho krasu. Patrí k nim aj dlhoročný vedúci terajšieho Jaskyniarskeho klubu (predtým Oblastnej skupiny) Dubnica nad Váhom Milan Velič.

Práve odčlenením od tohto klubu Slovenskej speleologickej spoločnosti vznikol roku 1999 Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy SSS. Aj jeho členovia s vďakou a uznaním spomínajú na V. Bukovinského, ktorého bohatú písomnú dokumentáciu dodnes využívajú pri prieskume krasových lokalít Lúčanskej Malej Fatry. Aby prejavili úctu jeho pamiatke, pomenovali po ňom jeden z dómov Četníkovej svadby, najväčšej jaskyne Strážovských vrchov.